Jeruzalem je mesto extrémov, hovorí biblista z RKCMBF UK, ktorý pôsobí v Izraeli
Docent Blažej Štrba je naším popredným odborníkom na Bibliu. Už vyše desať rokov delí svoje akademické pôsobenie medzi Slovensko a Izrael. Na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave prednáša v zimnom semestri, na letný sa presúva na Fakultu biblických vied a archeológie do Jeruzalema. V Izraeli sa od októbra 2023 výrazne zhoršila bezpečnostná situácia, došlo k teroristickým útokom palestínskeho Hamasu na Izrael, v reakcii na to v pásme Gazy prebieha intenzívna izraelská ofenzíva, niektorí ju dokonca označujú za genocídu. Napriek tomu Blažej Štrba aj tento semester uzatvára v Jeruzaleme. Online sme sa rozprávali o aktuálnej situácii v Izraeli, o jeho výskume i o tom, ako sa zmenila Svätá zem za tie roky, odkedy tam žije.
Predstavte nám svoje jeruzalemské pracovisko.
Fakultu biblických vied a archeológie založili františkáni, ktorí už 800 rokov požívajú vo Svätej zemi špeciálny status. Právne tu funguje od r. 1342 tzv. Kustódia Svätej zeme, ktorá má na starosti hlavné pútnické miesta, ako je Chrám Svätého hrobu v Jeruzaleme, Bazilika Narodenia Pána v Betleheme alebo Bazilika Zvestovania v Nazarete a iné menšie. Za čias Britského mandátu v Palestíne sa rozmáhal archeologický výskum biblických miest a v r. 1923/24 založila Kustódia vzdelávací inštitút pre františkánov, ktorý sa časom rozvíjal a venoval archeologickému výskumu. Neskôr sa stal fakultou a tento rok oslavuje už 100 rokov od svojho vzniku. Viac ako 70 rokov vydáva vedecké periodikum Liber Annuus a má niekoľko biblických a archeologických edícií. Posledných 40 rokov je ťažiskom fakulty lingvistika a exegéza. Dnes je formálne súčasťou rímskej Pápežskej univerzity, ale finančne ju naďalej podporuje františkánska Kustódia.
Kto sú vaši študenti?
Vzdelávame budúcich odborníkov – biblistov pre univerzity na celom svete. Kedysi boli študentmi len františkáni, ale od 60. rokov, odkedy sa začal rozvíjať profesionálny biblický a archeologický výskum, začali na fakulte študovať aj členovia iných rádov, kňazi, rehoľné sestry, aj laici. Pochádzajú z celého sveta – z Latinskej Ameriky, Európy, Afriky, Ázie a zo Severnej Ameriky. Prichádzajú na postgraduálne štúdium, teda na licenciát (4 roky) a doktorát (aspoň 4 roky). Ide o hĺbkové štúdium, ktoré je náročnejšie ako u nás. Aby štúdium zvládli, sú starostlivo vyberaní.
Ako sa zmenila pre vás situácia v Jeruzaleme od útoku Hamasu 7. októbra 2023 a následnej izraelskej ofenzívy v Gaze?
Jeruzalem je 80 kilometrov od Gazy, takže tu následky bojov nie je bezprostredne cítiť. Ale zároveň je Jeruzalem mesto extrémov, vždy tu poznať, keď sa situácia polarizuje. Evidentne cítiť a vidieť prejavy nepriateľstva. Výrazne stúpli vojenské pouličné kontroly ľudí. Bývam v Starom meste v Jeruzaleme, naša fakulta má sídlo v moslimskej časti. Pri vstupe do Starého mesta stretnem aj päť vojenských hliadok, najmä cez sviatky, v piatok alebo cez šabat. Na ulici bežne zastavujú a prehľadávajú najmä mladších mužov – Palestínčanov. V takomto ovzduší sú tým vzácnejšie pekné stretnutia, či udalosti, ktoré svedčia o tom, že sú ľudia, ktorí nestrácajú cit pre život každého.
Ako to dnes vyzerá v Jeruzaleme?
Od októbra tu takmer nie sú turisti alebo pútnici, v meste to vyzerá pomaly ako počas korony. Na Veľkú noc bolo v Chráme Božieho hrobu len pár miestnych členov kresťanskej komunity. Situácia bola pokojná a mohli sme si ju užiť, ale keď vidíte to množstvo pozatváraných obchodov, ktoré žijú z turistov, uvedomíte si dosah na miestnych ľudí. Len v Betleheme má výpadok turistov vplyv nepriamo na 20 000 ľudí. Potom rastie chudoba, stúpa nervozita a agresivita. Napríklad nám obyvateľom východnej časti Starého mesta povedali, aby sme počas pochodu v národný Deň Jeruzalema (5. júna) radšej nevychádzali na ulicu. Toto je však bežný každoročný scenár.
Odporúčali by ste záujemcom v tejto situácii cestovať do Izraela?
Teraz sa už občas ľudia objavia, ale sú to individuálni turisti, iba málo skupín. Okrem bezprostredného okolia Gazy situácia už nie je nebezpečná. Na miestach, ktoré chce vidieť bežný pútnik a turista, by som nemal strach. Izrael už pozýva turistov, opäť začali prichádzať. Kresťanské sväté miesta sú mimo hlavých oblastí konfliktu (vynímajúc napr. Jericho, resp. tie, čo sú na Západnom pobreží Jordánu), každého pútnika teraz budú všetci vítať. Samozrejme, všetko bude drahšie, to treba vziať do úvahy.
Dotkla sa eskalácia situácie aj vašich študentov?
Po 7. októbri sa skomplikovalo cestovanie, rušili sa lety, takže niektorí študenti alebo aj vyučujúci vôbec neprišli. Stáva sa, že študentov, ktorí sú tmavovlasí, zarastení a vyzerajú ako Palestínčania, kontrolujú a prehľadávajú, či nemajú zbraň. Mali sme v pláne exkurziu do Negevu na juhu Izraela, je tam jedna lokalita, ktorá sa pokladá za jeden z možných Sinajov (miest, kde sa Mojžišovi v Biblii zjavil Boh) a mnohé iné dôležité miesta. Nešli sme tam, lebo toto územie sa nachádza v militarizovanej zóne približne 50 kilometrov na juh od Gazy. Na druhej strane, naši študenti teraz môžu robiť archeologické exkurzie do niektorých historických lokalít bez toho, aby sa museli tlačiť s množstvom turistov. Ale to je len maličká výhoda oproti množstvu nevýhod, ktoré konflikt priniesol.
Máte informácie aj o situácii v Gaze?
Informácie máme rovnaké ako vy na Slovensku a všade na svete – cez médiá. To, čo urobil Hamas, bol hrozný teroristický čin a bol spúšťačom ďalšej hroznej invázie. Rozprával som sa s ľuďmi, ktorí prišli v máji z Gazy, opisovali, ako boli 10 dní takmer bez vody. Hovoril som so sestrami Matky Terezy, ktoré majú v Gaze sirotinec pre 50 detí a v istom období ich tam mali 700. Na ulici videli ženu, ktorej odtrhlo nohy, a ony ju nemohli ísť zobrať dnu, lebo by ich zastrelili. Nakoniec bezmocne sledovali, ako ju prešiel tank.
Do Izraela chodíte už takmer tri desaťročia, viete porovnať, ako sa menila situácia?
Zhoršovanie vzťahov je evidentné. Prvýkrát som tu bol v r. 1997 – 98, potom v r. 2001 – 2005 a teraz každý rok od r. 2013. Napríklad v 90. rokoch ste vôbec nevideli ženy v burke alebo židovské ženy v tradičných odevoch. V nultých rokoch ich bolo oveľa viac, a dnes na prvý pohľad vidíte, kto patrí k akej skupine. Tým sa aj viac navzájom dištancujú.
Nemáte strach pracovať za takýchto podmienok a pravidelne sa do Jeruzalema vracať?
Strach nemám, hoci chrámové návršie je 30 metrov od miesta, kde bývame. Preto som tu zažil i prestrelky. Teroristické útoky sa, žiaľ, dejú v blízkosti, ale nebol som pri žiadnom. Kontroly sú bežné. Myslím si, že kresťania pomáhajú istému utlmovaniu napätia, pracujú v prospech pokoja a mieru. Františkáni tu žili s Palestíncami stáročia, tí poznajú ich pokojamilovný status. Aj štát Izrael Kustódiu špeciálne rešpektuje, keďže tu bola už stáročia pred ním ako neinvazívna a pokojná kresťanská skupina.
Čomu sa venujete vo svojej vedeckej a pedagogickej práci?
Prednášam exegézu Svätého písma, Starého zákona, konkrétne témy, ktoré sa týkajú biblickej knihy Jozue. Tú aj vedecky skúmam. Kniha Jozue je známa dobývaním zasľúbenej zeme Izraelitmi, najmä dobytím Jericha zvukom trúb či bojom s kanaánskymi národmi. Rovnako dôležité, i keď, žiaľ, menej známe, sú témy vstupu Izraelitov do zasľúbenej zeme, jej rozdelenie a život v budúcnosti, ktoré sú predmetom vedeckej debaty.
Moderná biblistika už zrejme neučí, že múry Jericha padli trúbením na trúby.
Samozrejme, je to literárny príbeh, ktorý nevyhnutne potrebuje interpretáciu. I keď určité historické fakty boli tradované, neskôr spísané, redigované a reinterpretované v iných historických súvislostiach, tak ony reflektujú aj inú dobu ako tú, o ktorej píšu. Celá biblistika je humanitná veda, ktorá je sčasti exaktná, lebo skúma starobylé a viackrát redigované textové pramene, ktoré treba interpretovať. Biblia je otvorená rôznym typom interpretácie. Avšak na jej spoľahlivý výklad je nevyhnutné mať znalosti starobylých jazykov, literárnokritickú metodológiu, náležité poznanie histórie i archeológie. Dnes vieme, že nielen Jericho nebolo dobyté tak, ako sa to píše v Biblii, ale aj celé dobýjanie zasľúbenej zeme je len epopeja, ktorú vytvorili zhruba 500 rokov po tom, ako k príchodu Izraelitov na toto územie došlo. Cieľom biblických príbehov nie je historická pravda, ale pravda viery. Tie príbehy napísali preto tak, ako ich poznáme, lebo ich písali v istej historickej situácii a redigovali zasa v inej, sledovali isté konvencie zmýšľania a rozprávania, pričom nestratili svoj zámer. Tvorcovia Biblie – Izraeliti vnímali, že sú, resp. boli väčšinou podrobeným národom, ale súčasne prichádzali k viere a v časoch beznádeje si potrebovali vliať nádej.
Čím je Kniha Jozue zaujímavá? Aj súčasný Izrael mal byť novou zasľúbenou zemou pre židovský národ?
Kniha je zaujímavá pálčivou témou historicity ohľadom obsadzovania Kanaánu a teológiou života Izraela v zasľúbenej zemi, ale aj mimo nej. V knihe je opísaný prechod cez Jordán ako druhá časť prechodu cez Červené more. To má nesmierny vplyv na tému života Izraela práve v zasľúbenej zemi. Jozue v závere knihy na sklonku života vyzýva Izraelitov, aby sa nemiešali s inými národmi, ktoré žijú medzi nimi (Joz 23,11). Uvedené niektorí vykladajú tak, že sa nemá komunikovať s inými, a dnes tak odôvodňujú napríklad postoj k Arabom. Sú isté skupiny, ktoré sa vyhýbajú styku s cudzincami. Ale je to nesprávny výklad Jozueho slov. Jeho výzva smeruje k tomu, aby sa Izraeliti nedali zviesť na vieru iných národov, pretože keď tento text vznikal, Izraeliti žili na jednom území s inými národmi. Takže ideál zasľúbenej zeme, a to, že patrí jedinému ľudu, neexistoval ani vtedy a neexistuje ani dnes. Biblia od začiatku do konca svedčí o tom, že medzi Izraelitmi stále žili ľudia z iných národov, ktorí vyznávali iné božstvá. Cieľom Knihy Jozue nebolo opísať, ako treba bojom zničiť nepriateľov a zabrať im zem, ale jeden zo záverečných odkazov Jozueho je: „Držte sa svojho Pána všade tam, kde ste, zachovajte si svoju vieru, aj mimo zasľúbenej zeme.“ Autorom nešlo o etnické puritánstvo, ale o čistotu viery, o náboženský rozmer. Stačí si pripomenúť, že Rachab zostala žiť medzi Izraelitmi, podobne ako aj Gabaončania, alebo, že zajordánske izraelitské kmene predstavujú život Izraelitov mimo zasľúbenej zeme.
K otázke, či je súčasný Izrael zasľúbenou zemou, poviem iba toľko, že stáročia židia žili svoju vieru tak, ako ju môžu žiť aj dnes, a to aj mimo zasľúbenej zeme. Musím ale ešte dodať, že masové zabíjanie národov počas 2. svetovej vojny spôsobilo, že židia, ktorí boli najviac zmasakrovaní, sa zmohli a zomkli ešte viac vo svojej snahe vytvoriť si bezpečný život – a vrátiť sa do zeme prísľubu. Avšak v politickej rétorike sa náboženský rozmer ľahko zneužíva a zneužíva sa aj Biblia na ovplyvnenie verejnej mienky.
To je zrejme výzva pre vás biblistov, profesionálnych vykladačov Biblie.
Áno, Biblia potrebuje zodpovedný a kompetentný výklad. Netreba zabúdať, že ide o knihu, ktorá hovorí o viere v Boha, ktorý miluje všetkých ľudí. V princípe nedovolený je fundamentalistický výklad, ktorý je istým sebazničením mysle. V ňom ide o literaristické čítanie Biblie, de facto čítanie bez porozumenia. A na to, aby ste demagógiou spustili hrozné procesy, stačí iba krôčik.
Čo by podľa vás bolo potrebné, aby Izrael a celá Palestína prestali byť územím konfliktu? Aby nastalo zmierenie?
Je to veľmi komplikované. Miešajú sa tu rôznorodé problémy, ako etnické, historické, náboženské, tak aj aktuálne, ktorých riešenia na seba narážajú. Keď niekto zažije niečo také traumatické akou bola príhoda v Gaze, ktorú som spomínal, a zažíva takéto veci dlhodobejšie, sústavne, má to strašný dosah na život osôb. Sú to hlboké a nekončiace traumy. Ľudia, ktorí sú konštantne pod takýmto tlakom, nezažili žiadnu atmosféru nádeje. Ak matke nepriateľ zabije jediného syna, jestvuje i taká, čo porodí ďalších, do ktorých vštepí nenávisť k tomu, čo jej zabil toho jediného. Zabíjaním sa rodí generačná nenávisť.
Nepoznám na to riešenie, iba ak kresťanské. Presnejšie, riešenie je asi v človeku, ktorý sa rozhodne pre dobro. A takých poznám tak Izraelčanov ako Palestínčanov. Kresťania zasa poznajú z Nového zákona tzv. blahoslavenstvá, v ktorých Ježiš hovorí: Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni budú Božími synmi. To isté v Starom zákone hovorí Žalm 37: Pokojamilovným bude patriť zem a budúcnosť. Už tí, ktorí písali biblické texty, vedeli, že musíte nejako vyjsť s ľuďmi, nedá sa s druhými stále biť. K (pokojnému) životu je nevyhnutný kompromis odpustenia. Môžem sa hnevať, ale iba odpustením sa otvoríme pre tvorenie pokoja. Som tiež presvedčený o tom, že ľudí potrebujeme sústavne vzdelávať. Neuvedomujeme si, ako to ľudí mení, keď nedostanú riadne vzdelanie. Aj vlastnú zlú skúsenosť dokážu moderovať vzdelaním. Som veľmi rád, že pôsobím práve vo vzdelávacom procese.
Ako vy osobne relaxujete v tomto „meste extrémov“, ako ste nazvali Jeruzalem? Kde „dobíjate baterky“?
Prvou vecou je modlitba. Druhou sú posvätné miesta. Človeku môže zovšednieť všetko, ale keď nechcete, nemusí to tak byť. Dnes som bol v Chráme Svätého hrobu, čo je síce architektonicky dosť „strašná“ konštrukcia, ale je to najdôležitejšie miesto kresťanstva, má jedinečnú atmosféru. Ak však poznáte svoju vieru a trochu históriu týchto miest, potom je to zdroj sily. Často sa chodím prechádzať do židovskej či do palestínskej časti mesta. Občas navštívim nejaké tunajšie biblické lokality a podobne. Tiež sa ako kňaz snažím zhovárať s ľuďmi a počúvať ich, nielen vo svojej akademickej komunite. Mám tiež virtuálnu komunitu Cleopas, pre ktorú už od čias „covidu“ nahrávam na každú nedeľu podcasty, v ktorých vysvetľujem Písmo a snažím sa priniesť niečo povzbudzujúce a konštruktívne. Je to spôsob, ako sa podeliť s ľuďmi, a tým posilniť aj seba.
Barbora Tancerová
Doc. SSD Blažej F. Štrba, PhD., pochádza z Novej Bane. Za kňaza bol vysvätený v r. 1997 v Banskej Bystrici. Filozofiu a teológiu študoval v Ríme na Pápežskej Lateránskej univerzite a Pápežskej Gregorovej univerzite. Licenciát získal na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, titul doktora biblických vied (SSD) na Fakulte biblických vied a archeológie v Jeruzaleme. Od roku 2006 pôsobí na Katedre biblických vied na Teologickom inštitúte Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (v Badíne v r. 2006 – 2019, v Nitre od r. 2019). Prednáša biblickú hebrejčinu, biblickú archeológiu, úvod do Starého a Nového zákona a exegézu najmä Starého zákona. V decembri 2020 bol menovaný pápežom Františkom za riadneho člena Pápežskej biblickej komisie. Je šéfredaktorom časopisu Studia Biblica Slovaca, členom niekoľkých slovenských a medzinárodných organizácií pôsobiacich na poli biblických vied a katolíckej teológie. Od roku 2013 počas letného semestra pravidelne prednáša exegézu Starého zákona aj na Fakulte biblických vied a archeológie v Jeruzaleme.