80. výročie vzniku Bohosloveckej fakulty v Bratislave
Dňa 4. októbra 2016 oslávila Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave 80. výročie svojho jestvovania. Základný kameň budovy, v ktorej dnes sídli fakulta, položil už v roku 1628 kardinál Peter Pázmány. Budova počas svojej histórie zažila dramatické chvíle i pokojné časy, ale prakticky bez prestávky slúžila na vzdelávacie účely. S Univerzitou Komenského je spojená od jej vzniku v roku 1919.
Relácia Doma je doma venovaná 80-tke našej fakulty je v archíve TV Lux prináša rozhovory s viacerými hosťami o histórii a aktuálnom stave RKCMBF UK.
Oslavy 80. výročia fakulty sa začali slávnostnou sv. omšou v Katedrále sv. Martina. Hlavným celebrantom bol bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský. V nadväznosti na liturgické čítania príslušného dňa vo svojom príhovore zdôraznil prepojenie bohosloveckej fakulty s Petrovým nástupcom, čiže s Rímom, ktoré sa v prípade fakúlt s cirkevným schválením uskutočňuje cez biskupa, tzv. veľkého kancelára.
Slávnostné zhromaždenie pokračovalo vo fakultnej Aule Benedikta XVI., ktorá bola postavená v roku 1925 ako Auditorium maximum Univerzity Komenského. Počas celého desaťročia bola dejiskom univerzitných slávností vrátane inštalácií rektorov. Od roku 1936 patrí k bohosloveckej fakulte a je dejiskom mnohých kľúčových udalostí v jej živote, významných návštev, konferencií a hlavne promócií absolventov. Boli časy, keď praskala vo švíkoch, pretože bola jedinou posluchárňou schopnou pojať veľké množstvo záujemcov o teológiu. Ale boli aj časy, najmä v 50-tych rokoch minulého storočia, keď sa počet absolventov, vtedy budúcich kňazov určených pre všetky slovenské diecézy, dal spočítať na prstoch dvoch rúk. Za osemdesiat rokov svojej existencie vzdelala a vychovala fakulta viac než 2800 kňazov a asi 3200 externých študentov.
Ako jeden z ťažiskových bodov programu osláv zaznela príležitostná prednáška prodekanky prof. Emílie Hrabovec na tému „Osem desaťročí v živote Katolíckej bohosloveckej fakulty v Bratislave (1936 – 2016)“. Prof. Hrabovec obsahovo zaujímavým a prednášateľsky strhujúcim spôsobom predstavila hlavné míľniky v histórii fakulty, jej svetlé, ale i temné momenty, zvlášť počas štyridsiatich rokov komunistického režimu.
Civilným zákonom bola fakulta zriadená už v roku 1919. V tzv. malej aule, dnes kaplnke kňazského seminára, 9. decembra 1919 predniesol svoj príhovor pri príležitosti začiatku prednášok vtedajší rektor univerzity prof. Kristián Hynek. V tej istej malej aule sa konali prvé promócie 28. februára 1920 i prvé udeľovanie čestného doktorátu 14. decembra 1922. Kánonicky erigovaná bola fakulta však až 15. augusta 1935. Dlhých šestnásť rokov trvali vyjednávania cirkvi so štátom, kým sa nastavili také podmienky, ktoré umožňovali jej cirkevné schválenie a reálne otvorenie. Prvé slávnostné Veni Sancte, ktorým noví študenti a pedagógovia prosili o Božiu pomoc a požehnanie do štúdia a práce na novozriadenej bohosloveckej fakulte, zaznelo v Dóme sv. Martina 4. novembra 1936. Fakulta mala vzhľadom na vtedajšiu spoločensko-politickú situáciu príznačný názov: „Českoslo-venská štátna katolícka bohoslovecká fakulta v Bratislave“. Fakulta bola najprv zriadená samostatne, mimo zväzku Univerzity Komenského. Neskôr, v roku 1939, bola do neho začlenená a v roku 1945 zo zväzku univerzity opäť vyňatá. V priebehu rokov niekoľkokrát zmenila názov, čo viac-menej vždy odrážalo momentálnu politicko-spoločenskú klímu.
V prvom akademickom roku 1936/1937 nastúpilo do všetkých piatich ročníkov spolu 217 študentov, do každého ročníka okolo 40. Naplnilo sa tak ustanovenie § 3 vládneho vykonávacieho nariadenia z roku 1936, aby bohoslovci, ktorí študovali na niektorom diecéznom alebo kláštornom učilišti, mohli pokračovať na novo otvorenej fakulte. Prvý profesorský zbor, tvorený šiestimi riadnymi a tromi mimoriadnymi profesormi, predstavoval špičku európskeho formátu. Pre fakultu nastalo niečo viac ako desaťročie trvajúce obdobie skutočného rozkvetu, charakterizované bohatou vedeckou
a publikačnou činnosťou, ktorou sa kládli základy modernej slovenskej teologickej vedy. Bol to potenciál, ktorý sľuboval, že Slováci budú mať inštitúciu, po ktorej celé generácie túžili. Úrodné roky však vystriedalo obdobie veľkého sucha v podobe štyridsiatich rokov trvajúceho komunistického tlaku, pôsobiaceho v najrôznejších formách. Napriek tomu, že komunistický režim zasahoval do diania na fakulte na všetkých úrovniach (od študijného kurikula cez dĺžku štúdia po menovania vyučujúcich), nikdy sa mu fakultu nepodarilo úplne zotročiť. Nový vietor do plachiet znamenal vývoj po roku 1990. Fakulta bola opäť začlenená do zväzku Univerzity Komenského a začala písať svoje novodobé dejiny, v čom pokračuje dodnes.
Súčasťou osláv bolo aj udelenie ocenení formou osobných ďakovných listov niektorým významným osobnostiam, pedagógom a administratívnym pracovníkom fakulty ako výraz vďaky za prácu, podporu a zásluhy o rozvoj fakulty. Prvým oceneným bol rektor Univerzity Komenského prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD.
Fakulta od svojho počiatku stavala na dvoch pilieroch: kontinuita a snaha o vyššiu kvalitu. Fakt, že mala hneď od začiatku výučby študentov v každom ročníku (vrátane najvyšších), je symbolom kontinuity, čiže nadväznosti na stáročia prebiehajúce vzdelávanie a výchovu v diecéznych seminároch. Prechod zo seminárov na fakultu je znamením posunu v kvalite. Kontinuita a kvalitatívny posun sú žiaduce a nevyhnutné pre každú životaschopnú vzdelávaciu inštitúciu. V kontinuite sa fakulta aj dnes chce prihlásiť ku všetkému dobrému, čo po desaťročia prinášala katolícka teológia na Slovensku. Kontinuita je zároveň špecifickým rozmerom katolíckej teológie, pretože je to aj vernosť tradícii, bez ktorej jej
rozvoj nie je možný. V prípade cirkevných fakúlt je garantovaná supervíziou cirkevnej autority v osobe veľkého kancelára, reprezentujúceho Svätú stolicu. Požiadavka na kvalitu v prípade našej fakulty vyplýva zo samotného faktu spojenia s najstaršou, najväčšou a z pohľadu relevantných medzinárodných rebríčkov najlepšou slovenskou univerzitou – Univerzitou Komenského.
Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK chce byť aj v budúcnosti rovnocenným partnerom ostatných fakúlt. Asi nie v počte študentov, ale v snahe o kvalitné pedagogické a vedecké výstupy svojich zamestnancov. Na fakulte momentálne pôsobí relatívne mladý kolektív pedagógov, ktorí vo veľkej väčšine absolvovali svoje štúdiá na pápežských univerzitách v zahraničí. Predovšetkým chce tejto krajine vychovávať dobrých a vzdelaných kňazov. Takých, ktorí budú vedieť zakomponovať najnovšie poznatky z teológie do svojej pastoračnej praxe.
Popri všetkých ostatných úlohách toto považuje za prioritu. Je to najlepšia a najefektívnejšia služba pre spoločnosť. Dobrý, múdry
a vzdelaný kňaz je požehnaním pre veľké množstvo ľudí. História poskytuje dostatok dôkazov, že spoločenský impakt takýchto
osobností je naozaj veľký.
ThDr. Ing. Vladimír Thurzo, PhD.,
dekan RKCMBF UK