Veda

Na klasických európskych univerzitách dodnes prináleží teologickým fakultám čestné prvenstvo. Nie pre ich veľkosť či finančnú silu, ale podľa starobylej tradície, vyplývajúcej zo skutočnosti, že to bola práve teologická veda, ktorá stála pri kolíske stredovekej vedy a univerzity, sprostredkujúc jej nové aristotelovské poňatie vedy, racionalistické zásady a potrebu vzájomného dialógu v onom jedinečnom spoločenstve, ktoré vošlo do dejín ako universitas magistrorum et scholarium a ktorého zmyslom bolo so všetkou vernosťou kritickej vedeckej metóde hľadať pravdu, od najjednoduchších právd o materiálnych elementoch cez zložitejšie pravdy o zákonoch poznania a spoločenského života, až po najhlbšiu pravdu o zmysle ľudského bytia, a túto pravdu v jej integrite a v priestore slobody odovzdávať ďalej.

Hoci od 19. storočia sa začala predstava o univerzite a mieste duchovných a humanitných vied v jej rámci následkom diktátu mechanisticko-naturalistických predstáv o vede a neskôr naopak krízy racionalizmu meniť a univerzitná veda strácať schopnosť celostného pohľadu na svet a na podstatu vecí a čoraz väčšmi sa obmedzovať na hromadenie čiastkových poznatkov, úloha akademickej teológie zostáva dodnes pre vedu i spoločnosť nenahraditeľná. Nenahraditeľná práve vďaka svojmu špecifickému charakteru a metóde, ktorá je racionálna, teda ľudským rozumom uchopiteľná, objektívna a verifikovateľná, zároveň však pevne ukotvená v Zjavení, otvárajúca priestor nadprirodzenej dimenzii, Božej prítomnosti. Práve preto dokáže na jednej strane zneistenému a pochybujúcemu postmodernému človeku optimisticky pripomínať schopnosť ľudského rozumu spoznávať pravdu, zároveň však zosúladiť ľudský a božský faktor, vo fragmentovanom svete čiastkových a relatívnych poznaní poskytnúť zásadnú orientáciu a sprostredkovať zmysel a posledný cieľ bytia.

V tomto zmysle chce byť bohoslovecká fakulta vedeckým ohniskom, schopným klásť si otázky, hľadať vlastné a reflektovať cudzie odpovede na aktuálne výzvy dnešných čias a intelektuálne i morálne vyžarovať do celej slovenskej spoločnosti. Vďaka svojmu syntetizujúcemu charakteru, ktorý v jednotnej budove katolíckej teológie integruje pestrú paletu subdisciplín od filozofie cez systematickú a praktickú teológiu až po cirkevné dejiny a právo, sa zároveň otvára širokej interdisciplinárnej spolupráci.

V pestrej palete teologických subdisciplín sa vedecké bádanie na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte osobitným spôsobom sústreďuje predovšetkým na dve konkrétne vedecké ťažiská: biblické vedy a cirkevné dejiny, v ktorých je fakulta výskumne, projektovo i publikačne aktívne integrovaná do medzinárodnej vedeckej komunity.

Prof. Dr. phil. Emília Hrabovec