Slávnostné ukončenie akademického roka 2025/2026
15. júna 2026: Aktualizované o príhovor dekana fakulty akademickej obci a preslov pri odovzdávaní Veľkej striebornej medaily UK prof. Viliamovi Judákovi.
Jeho Excelencia Mons. Stanislav Zvolenský,
arcibiskup - metropolita Bratislavskej arcidiecézy,
veľký kancelár
a
doc. ThDr. Ing. Jozef Jančovič, PhD.,
dekan Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty
Univerzity Komenského v Bratislave
Vás srdečne pozývajú
na slávnostné ukončenie
akademického roka 2025/2026,
ktoré sa uskutoční
vo štvrtok 11. júna 2026
v Katedrále sv. Emeráma a v Kňazskom seminári v Nitre
Program slávnosti:
- 9.30 - Svätá omša so slávnostným Te Deum v Katedrále sv. Emeráma v Nitre
- 11.00 - Promócia absolventov štúdia a zasadnutie akademickej obce v Aule Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre.
15. júna: aktualizované o príhovory a fotografie
Príhovor dekana fakulty, doc. ThDr. Ing. Jozefa Jančoviča, PhD. v rámci promócie absloventov a slávnostného zasadnutia akademickej obce
Vaša Magnificencia, Vaše excelencie otcovia biskupi, vaše honorability, páni prodekani, cives academici, ctení pedagógovia, drahí absolventi a študenti; rodičia a príbuzní absolventov, milí zamestnanci, dámy a páni.
Dnes všetci zo srdca ďakujeme Pánu Bohu za prejdenú cestu počas osemdesiateho deviateho akademického roka na našej alma mater. Na konci každej cesty vidíme prejdený úsek s istým nadhľadom, odstupom a vďačnosťou. Na konci našej cesty v akademickom roku ďakujeme Bohu ale aj tým ľuďom, ktorí pri nás stáli, pomáhali nám a inšpirovali nás. Dúfam, že vám milí bohoslovci a študenti pomohol tento rok strávený na fakulte a v seminári postúpiť vo Vašej v intelektuálnej, osobnej a duchovnej príprave na kňazské a iné povolania. Ďakujem Vám všetkým, našim pedagógom a zamestnancom, ktorí ste pre našich študentov aj tento rok s nasadením a obetavo pracovali.
Teší ma, že počas uplynulého akademického roka sa prví štyria bohoslovci v rámci študentských mobilít zúčastnili po dohode s otcami biskupmi na programe Erasmus plus, kde skvele prezentovali našu fakultu ale aj Slovensko. Doteraz tak koná jeden bohoslovec spomedzi Vás na Malte, o čom som sa mohol pred dvomi týždňami presvedčiť pri mojej účasti na konferencii na Maltskej univerzite. V tomto akademickom roku sa aj viacerí naši pedagógovia zúčastnili na zahraničných mobilitách. Úspešne pokračovala aj rekonštrukcia bratislavskej budovy fakulty a seminára na Kapitulskej ulici v gescii Bratislavskej arcidiecézy. Minulý november sme sa však tiež rozlúčili aj s naším študentom a diakonom Krištofom Martinákom, ktorý nás náhle opustil a ktorý by dnes končil štúdium spolu s Vami, drahí absolventi. No Božie cesty sú iné a presahujú naše predstavy a očakávania.
Vy, milí absolventi, sa dnes lúčite nateraz so študentským životom. Už žiadne prednášky, žiadne skúškové obdobia a žiadne zúfalé hľadanie odpovede na otázku: „Čo bude na skúške?“ Od Vašej kňazskej vysviacky vás mnohých čakajú nové výzvy, pri ktorých si možno občas poviete, že skúškové vlastne nebolo až také náročné a zlé. Čakajú Vás nové tváre ľudí, ku ktorým budete poslaní: budú to tváre detí, mladých, mužov, žien, seniorov, čakajú Vás nové úlohy. Deje sa to v čase, ktorý je výnimočný. Bezpochyby žijeme „zmenu epochy“, ako súčasnú dobu nazval pápež František. Peter našich dní, pápež Lev XIV. pomenováva vo svojej zásadnej encyklike Magnifica Humanitas to, čo ju charakterizuje: nové technológie, digitalizácia a transformácia spôsobu života. Umelá inteligencia sa v posledných rokoch stala novou výzvou a zároveň veľkou neznámou, ktorá zásadne ovplyvní – a už začína ovplyvňovať – spoločnosť, prácu, medziľudské vzťahy i samotné chápanie človeka. Technológia môže človeku pomáhať, no nemôže nahradiť to, čo robí človeka človekom. Náš pápež Lev však ide hlbšie než len k etickým otázkam používania technológií. Jeho okružný list poukazuje a dáva odpoveď na to, čo je na pozadí a v koreni tejto transformácie spoločnosti – sú to myšlienkové prúdy, ktoré vidia pokrok v prekonaní hraníc ľudskosti. Lev XIV., naopak, pripomína, že hranice, krehkosť a limity nie sú chybou človeka, ale súčasťou jeho dôstojnosti a identity. Je skvelé, že napokon jeho odkaz pre nás všetkých v tomto tkvie v prehlbovaní ľudskosti. Už samotný názov Magnifica humanitas ukazuje základnú perspektívu dokumentu: veľkosť a dôstojnosť ľudstva. Práve túto ľudskosť je dnes potrebné znovu zdôrazňovať a prejavovať vo vzťahu k iným. Všetci žijeme totiž v čase paradoxov. Na jednej strane sa snažíme odstraňovať bolesť, predlžovať život, dbáme na telesné i psychické zdravie. Na druhej strane však denne sledujeme vojny, ničenie a smrť. Hovoríme o ochrane života, no zároveň diskutujeme o legalizácii eutanázie. Zdôrazňujeme ľudské práva, ale rastie ľahostajnosť – a niekedy aj nepriateľstvo – voči migrantom, chudobným či obetiam vykorisťovania. Ľudstvo dnes disponuje schopnosťou zničiť samo seba i planétu, ktorú obýva. A predsa pápež trvá na tom, že aj napriek týmto paradoxom zostáva ľudstvo veľkolepé. Na kultúru moci ste aj Vy, drahí absolventi, povolaní odpovedať budovaním „civilizácie lásky“.
Aby sme mohli pestovať tento „zdravý realizmus“, ktorý hľadá uskutočniteľné cesty pokoja skutkami a nielen slovami, núkajú sa nám k tomu výnimočné vzory. Práve svätý František z Assisi, ktorého 800 rokov od jeho odchodu k Pánovi si tento rok pripomíname, patrí medzi jedných z najradikálnejších nasledovníkov Krista v dejinách Cirkvi. Hoci slovo „chudoba“, v nás často vyvoláva predstavu nedostatku, neistoty či utrpenia, František v nej objavil niečo hlbšie, a to cestu k skutočnej slobode. Nie biedu, ktorá človeka ponižuje, ale vnútornú slobodu srdca, ktorá sa neopiera o majetok, úspech či vlastnú dôležitosť, ale plne dôveruje Bohu. Hoci žijeme v dobe veľkých možností, ale zároveň aj veľkého vnútorného tlaku. Nikdy v dejinách nemal človek toľko vecí, technológií, informácií a pohodlia ako dnes, a predsa mnohí prežívajú nepokoj, únavu, osamelosť a vnútornú prázdnotu. Súčasná spoločnosť často vytvára dojem, že hodnota človeka závisí od toho, koľko vlastní, ako vyzerá, aké má postavenie, aké auto šoféruje, kde býva alebo koľko ľudí ho obdivuje na sociálnych sieťach. Evanjelium, ktoré budete aj Vy hlásať a žiť, prináša úplne inú logiku. Kristus neoslavuje chudobu ako biedu, ale ako vnútorný postoj človeka, ktorý vie, že všetko prijíma ako dar. Keď hovorí o „chudobe ducha“, hovorí o slobode srdca. O človeku, ktorý vie, že jeho hodnota nezávisí od majetku, úspechu ani obdivu druhých. Chudoba ducha znamená schopnosť používať veci bez toho, aby ovládli naše vnútro. Znamená vedieť byť vďačný, deliť sa, nezakladať svoju identitu na tom, čo vlastním. A práve svätý František bol radikálnym svedkom tejto slobody ducha. Chudoba ducha nás učí vďačnosti. Keď človek prestane považovať všetko za samozrejmosť, začne si viac vážiť život, zdravie, rodinu, priateľstvo či obyčajné chvíle pokoja. Človek, ktorý sa učí milovať, deliť a dôverovať Bohu, objavuje slobodu, ktorú mu žiadne bohatstvo sveta nedokáže dať. Vďaka tejto zmene vedomia sa postupne učíme, že naša skutočná hodnota nespočíva v tom, čo máme, ale v tom, ako veľmi dokážeme milovať a slúžiť. Robme to ako to robil náš vzor Ježiš Kristus, ktorého nasledujeme. Naše kresťanstvo totiž nie je náboženstvo idey, ale náboženstvom osoby a práve toto vznešené poznanie a vzťah s Ježišom Kristom ponúkajte aj Vy milí absolventi opakovane a kreatívne tomuto svetu. Nech Vám v tom dobrý Boh pomáha.
Preslov dekana fakulty, doc. Jozefa Jančoviča, pri odovzdávaní Veľkej striebornej medaily Univerzity Komenského prof. Viliamovi Judákovi
V súvislosti s ukončením pedagogickej a vedeckej činnosti Mons.a Profesora Viliama Judáka na našej fakulte v tomto akademickom roku sa rozhodol pán rektor UK prof. Marek Števček, DrSc. udeliť prof. Viliamovi Judákovi Veľkú striebornú medailu UK.
Dovoľte mi uviesť aspoň niekoľko údajov z jeho dlhoročnej pedagogickej a akademickej činnosti na fakulte.
Mons. prof. ThDr. Viliam Judák, PhD., nitriansky biskup, pedagóg a historik cirkevných dejín pôsobil od roku 1990 ako pedagóg cirkevných dejín na RKCMBF UK v Bratislave a v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre. V roku 1991 získal u nás na fakulte doktorát z posvätnej teológie, o tri roky sa habilitoval a v roku 1997 bol menovaný profesorom. V rokoch 1996-2001 bol rektorom Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre. V rokoch 1997-2006 bol vedúcim Katedry cirkevných dejín CMBF UK v Bratislave. Zastával viaceré významné akademické funkcie, bol prodekanom a v rokoch 2001-2004 bol zvolený za dekana RKCMBF UK. Pápež Benedikt XVI. ho 9. júna 2005 vymenoval za nitrianskeho biskupa a biskupskú vysviacku prijal 16. júla 2005. Od roku 2006 je podpredsedom Konferencie biskupov Slovenska.
Vo vedeckej práci sa venuje kresťanskému staroveku, stredoveku a slovenským cirkevným dejinám. Je autorom viacerých odborných monografií, mnohých vedeckých článkov a početných duchovných publikácií. Významne sa podieľal na rozvoji teologického vzdelávania, tvorbe študijných programov a formácii budúcich kňazov. Je členom viacerých vedeckých, odborných a redakčných rád doma i v zahraničí. Doteraz je hlavnou zodpovednou osobou za študijný program Katolícka teológia, kde zabezpečoval odbornú garanciu magisterského a doktorandského štúdia. Pôsobí ako člen skúšobných komisií pre štátne, licenciátske a dizertačné skúšky, obhajoby licenciátskych a dizertačných prác a zároveň je členom odborovej komisie doktorandského študijného programu katolícka teológia.
Za dlhoročnú obetavú prácu pre našu fakultu prof. Vilamovi Judákovi srdečne ďakujem nielen v mene svojom a v mene vedenia i pedagógov celej našej fakulty, ale aj v mene početných študentov, ktorých učil a aj ako školiteľ viedol pri tvorbe a písaní diplomových, licenciátskych a dizertačných prác.
Veľká strieborná medaila UK je Mons. prof. Viliamovi Judákovi udelená za jeho mimoriadny akademický, publikačný a vedecký prínos pre Rímskokatolícku cyrilometodskú bohosloveckú fakultu a Univerzitu Komenského v Bratislave a tiež za jeho celoživotné dielo, ktoré predstavuje významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj vedy, vzdelanosti a kultúry na Slovensku.
[Z dôvodu účasti otca biskupa na pohrebe kňaza túto medailu od pána rektora v zastúpení prevzal nitriansky pomocný biskup Mons. Peter Beňo.]