Rímskokatolícka cyrilometodská
bohoslovecká fakulta
Univerzita Komenského v Bratislave

Poslanie a história

Poslanie fakulty

Poslaním bohosloveckej fakulty je vedeckou metódou bádať poznatky teologickej katolíckej náuky, systematicky ich spracovávať a vysvetľovať, aby boli formujúcim činiteľom tých, ktorí v oblasti teologickej vedy pôsobia, ale aj tých, ktorí vedeckou a teologickou formáciou smerujú ku kňazstvu, alebo sa pripravujú na špeciálne služby tak v Cirkvi, ako i v celej spoločnosti.

Fakulta uskutočňuje vedecko-teologický výskum. Usiluje sa o to svojou vlastnou vedeckou metódou s dôkladným chápaním katolíckej náuky, ktorú s najväčšou starostlivosťou čerpá z Božieho zjavenia a systematicky ju vysvetľuje.

Právnym základom činnosti fakulty je zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 163/1990 Zb. o bohosloveckých fakultách. Z hľadiska kanonického práva sa fakulta riadi Apoštolskou konštitúciou Jána Pavla II. Sapientia Christiana (zo dňa 15. apríla 1979), ktorá bola aktualizovaná a nahradená Apoštolskou konštitúciou pápeža Františka Veritatis gaudium o univerzitách a cirkevných fakultách (z 8. decembra 2017), ďalej Aplikačnými normami Kongregácie pre katolícku výchovu pre zachovávanie konštitúcie Veritatis gaudium (z 27. decembra 2017), ktoré sú prílohou samotnej apoštolskej konštitúcie a tiež normami kánonického práva (kán. 815-820 CIC).

Fakulta sa riadi štatútom, ktorý bol schválený Akademickým senátom fakulty 24. mája 2017, Akademickým senátom Univerzity Komenského v Bratislave 25. októbra 2017 a Kongregáciou pre katolícku výchovu v Ríme 13. júna 2017, v zmysle ustanovení zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Jednotlivé pracoviská fakulty po celé predchádzajúce obdobie intenzívne napĺňali program poslania vzdelávacej a formačnej inštitúcie. Pedagógovia fakulty spolupracujú s teologickými inštitútmi prostredníctvom jednotlivých katedier.

Fakulta sa podieľa aj na permanentnej formácii a ďalšom vzdelávaní kňazov pôsobiacich v pastorácii.

História fakulty

Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta v Bratislave bola zriadená  zákonom č. 441 Sb.z. a n. zo dňa 24. júla 1919. Erigovanie bohosloveckej fakulty sa však oddialilo na niekoľko rokov.

Reálne možnosti pre zriadenie fakulty sa ukázali až r. 1934. Na žiadosť slovenských ordinárov Posvätná kongregácia vydala dekrét o kánonickom erigovaní fakulty v Bratislave s dátumom 15. augusta 1935, č. 756/1935.

Vládne nariadenie na vykonanie zákona č. 441/1919 vyšlo dňa 24. apríla 1936 pod č. 112/1936. Bohosloveckej fakulte pridelili budovu bývalej Právnickej fakulty na Kapitulskej ulici, pôvodne Jezuitského kolégia. V roku 1936 premiestnili trnavský Veľký seminár do Bratislavy a pridružili ho k bohosloveckej fakulte.

Po II. svetovej vojne v školskom roku 1946/1947 bola bohoslovecká fakulta vyňatá zo zväzku Univerzity Komenského. Vládnym nariadením č. 112/1950 Zb. o bohosloveckých fakultách zo dňa 14. júla 1950 sa zaviedla nová organizácia bohosloveckého štúdia. Boli zrušené diecézne semináre s Vysokými školami bohosloveckými. Jedinou inštitúciou na Slovensku pre výchovu kňazov bola vládou ČSR určená CMBF v Bratislave.

Po zmene spoločenského systému bola opäť CMBF včlenená ako rovnocenná súčasť do Univerzity Komenského v Bratislave (zákon č. 163/1990 Zb. o bohosloveckých fakultách, zákon č. 172/90 Zb. o vysokých školách v znení neskorších zmien a doplnení).

Na základe rozhodnutia Fakultnej rady CMBF UK v Bratislave zo dňa 21. augusta 1990 a na základe schválenia Kongregácie de Institutione Catholica č. 143/92/2 a v zmysle ustanovenia §13 ods. 5. zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách boli pri jednotlivých kňazských seminároch v Nitre, Spišskom Podhradí - Spišskej Kapitule, Banskej Bystrici a následne v Košiciach (1994) zriadené afilované teologické inštitúty ako pedagogické pracoviská Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave, tiež k nim pribudlo pedagogické pracovisko v Žiline pre filozofické štúdiá saleziánskych a kapucínskych bohoslovcov v roku 1995. Pedagogické pracoviská fakulty v Spišskom Podhradí a v Košiciach boli súčasťou fakulty do 30.9.2003. Pedagogické pracovisko fakulty v Banskej Bystrici - Badíne bolo súčasťou fakulty do 31.8.2019.

 

Ďalšie informácie

(Zdroj: História a súčasnosť UK V Bratislave 1919-2000, UK v Bratislave 2000)

Do rozpadu Rakúsko-Uhorska zabezpečovali výchovu katotíckych kňazov na území dnešného Slovenska kňazské semináre, ktoré podľa uznesení Tridentského koncilu (1545 – 1563), museli byť zriadené pri každom biskupstve. Najnadanejší študenti mohli pokračovať v štúdiu na teologických fakultách českých alebo zahraničných univerzít.

Po vzniku ČSR bolo nevyhnutné zriadiť aj na území Slovenska teologickú fakultu. V Čechách pôsobila teologická fakulta pri Karlovej univerzite v Prahe a na Morave bohoslovecká fakulta v Olomouci.

Zákon o založení Univerzity Komenského v Bratislave roku 1919 však nepočítal so zriadením teologickej fakulty. Ešte koncom júna 1919 sa preto zišli v Trnave pod vedením košického biskupa Dr. Augustína Fischera-Colbrieho ordinári slovenských katolíckych diecéz a prijali tu uznesenie, v ktorom žiadali zriadiť v Bratislave bohosloveckú fakultu s centrálnym seminárom.

Žiadosť bola zohľadnená a Národné zhromaždenie ČSR schválilo dňa 24. 7. 1919 zákonom č. 441/1919 Zb. z. a n. zriadenie Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulty v Bratislave. Vláda predpokladala, že založenie fakulty potvrdí čoskoro aj Vatikán, preto vymenovala profesorský zbor a prvého dekana fakulty, ktorým mal byť ThDr. Andrej Bielek. Svätá Stolica však odporúčala zriadiť v Bratislave najskôr seminár s filozofickým a teologickým štúdiom, čím sa erigovanie bohosloveckej fakulty oddialilo na niekoľko rokov.

Na konferencii slovenských biskupov, ktorá sa zišla dňa 27. 2. 1934 v Žiline, bola prerokovaná aj táto otázka. Konferencia poverila biskupa ThDr. Pavla Jantauscha, aby začal rokovať s ministerstvom školstva o realizácii zákona č. 441/1919 Zb. z. a n. a informoval o výsledkoch rokovania Svätú Stolicu. Dr. P. Jantausch požiadal zároveň Svätú Stolicu, aby schválila štatút fakulty vypracovaný podľa konštitúcie Deus scientiarum Dominus a podľa práva, ktorým sa riadili teologické fakulty v Prahe a Olomouci. Dňa 27. 12. 1934 poslal biskup P. Jantausch Posvätnej kongregácii pre semináre a univerzity žiadosť, v ktorej oznámil súhlas ministerskej rady s aktivizáciou fakulty ako súčasti UK. Posvätná kongregácia vydala dňa 15. 8. 1934 dekrét č. 756/1953 o kanonickom erigovaní Katolíckej bohosloveckej fakulty v rámci bratislavskej univerzity. V polovici januára 1936 bolo ministerstvo školstva v Prahe informované o tomto dekréte a dňa 24. 4. 1936 vydalo vykonávacie vládne nariadenie č. 112/1936 Zb. z. an. k zákonu č. 441/1919 Zb. z. a n., ktorým sa napokon zriadila Rímskokatolícka bohoslovecká fakulta v Bratislave. Pôsobila však mimo rámca univerzity.

Fakulte pridelili budovu Právnickej fakulty UK na Kapitulskej ul. 1 a zároveň k nej bol pričlenený trnavský veľký seminár.

Prezident republiky systemizoval na fakulte šesť miest pre riadnych profesorov, šesť miest pre mimoriadnych profesorov a dve asistentské miesta. V skutočnosti boli menovaní len traja riadni profesori: Emil Funczik – profesor cirkevného práve, Mikuláš Russnák – profesor porovnávacej dogmatiky a slovansko-východnej liturgie a Alexander Spesz - profesor mravovedy a traja mimoriadni profesori: Štefan Faith – mim. Profesor pastierskeho bohoslovia, Juraj Šimalčík – mim. Profesor špeciálnej dogmatiky a Štefan Zlatoš – mim. Profesor biblického štúdia Starého zákona. Menovaní profesori dostali 6. 8. 1936 kanonickú misiu a 16. 9. 1936 zložili do rúk biskupa P. Jantauscha predpísanú prísahu a 18. 9. 1936 sľub vernosti československému štátu do rúk krajinského prezidenta Jozefa Országha.

Za prvého dekana fakulty bol 19. 9. 1936 zvolený ThDr. Emil Funczik, profesor cirkevného práva.

Na slávnostnom otvorení prvého školského roku dňa 4. 11. 1936 v Dóme sv. Martina bol prítomný aj minister školstva E. Frank.

Do prvého semestra novozaloženej fakulty sa zapísalo 217 bohoslovcov. V školskom roku 1937/38 udelilo ministerstvo školstva fakulte insígnie – žezlo a reťaze. Akademický senát SU schválil na svojom zasadnutí dňa 27. 11. 1939 inkorpovanie katolíckej bohosloveckej fakulty do zväzku univerzity.