Publikácie
Základné informácie o publikáciách
Zoznam publikácií pracovníkov katedry, automaticky preberaný z univerzitnej databázy publikačnej činnosti, je uvedený pri údajoch o jednotlivých pracovníkoch na stránke Personálne obsadenie.
Publikácie, ktoré sú v predaji priamo vo fakultnej knižnici, je možné nájsť na stránke Fakultná knižnica.
Publikačná činnosť evidovaná mimo UK
ThDr. Ing. Jozef Jančovič, PhD.
ThDr. Blažej Štrba, PhD.
Najvýznamnejšie publikácie pedagógov našej katedry

Pavol Farkaš: La Donna Di Apocalisse 12: Storia Bilancio Nuove Prospettive. (=Tesi Gregoriana Serie Theologica 25). Roma: Pontificia Università Gregoriana 1997. S27 s. ISBN 978-88-7652-758-3.
Náhľad: La Donna di Apocalisse
Vedecká monografia je modifikovanou verziou dizertačnej práce Pavla Farkaša obhájenej na Pápežskej univerzite Gregoriana v roku 1997. V komentároch a štúdiách o Apokalypse sa zdôrazňuje peikopa Zjv 12 ako ústredná a kardinálna. Od roku 1959, keď Pierre Prigent vydal svoje dielo: Apocalypse 12. Histoire de l'exegese, až po súčasnosť sme svedkami mnohostranného vývoja exegézy úryvku Zjv 12. Navrhované interpretácie oscilujú medzi odkazom na Ženu-Máriu a Ženu-Církev s mnohými medzistupňami.
Zdá sa, že až do 90. rokov 20. storočia sa dejinám exegézy tejto kapitoly v kontexte východného kresťanstva, najmä v postpatristickom období, nevenovala primeraná pozornosť. Pokúsime sa preto doplniť históriu výkladu Ženy v Zjv 12 o pohľad východných cirkví a komplexne zhrnúť a zhodnotiť vývoj a smerovanie, ktorým sa v tejto otázke exegéza pohybovala a odhadnúť jej ďalšie budúce možnosti vývoja.

Blažej Štrba: Take off your sandals from your feet! An exegetical study of Josh 5,13-15. (=Österreichische Biblische Studien 32). Frankfurt am Mein : Peter Lang Verlag, 2008. 404 s. ISBN 978-3-631-57599-4.
Náhľad: Take your sandals
Základom tejto monografie je prepracovaná a doplnená dizertačná práca Blažeja Štrbu obhájená v roku 2006 na Fakulte biblických vied a archeológie Pápežskej univerzity Antonianum v Jeruzaleme. Cieľom tejto exegetickej štúdie je navrhnúť chápanie krátkeho rozprávania Joz 5,13-15 v jeho blízkom (Joz 1-6), ale aj širšom (Gn-Joz) kontexte. Odhaľuje, že trojité ustanovenie Jozueho do jeho vedúcej úlohy - Eleazarom, Mojžišom a priamo Jahvem - je pre pochopenie nášho textu kľúčové.
Záverečná božská inštalácia dáva Jozuemu rovnakú autoritu ako Mojžišovi. Jozue ako vodca, ktorý sa teší rovnakej pomoci od Jahveho ako Mojžiš, je jedinečným prorokom ako Mojžiš, pod ktorého vedením sa uskutoční konečné uskutočnenie zasľúbenia - vstup do zasľúbenej zeme.
Spasiteľská éra, ktorá začala v Ex 3, sa tiahne až do Joz 3 - 4. Stretnutie Jahveho s Jozuem (5,13-15) teda otvára novú spásonosnú éru. Jeho rozprávač evokuje naplnenie dávneho prísľubu a jeho uskutočnenie prostredníctvom zámerných odkazov na teofánie patriarchov a vytvára neochvejnú nádej, že dar zeme sa naplní.

Jozef Jančovič, Zuzana Zelinová: Obraz vesmíru z biblickej a filozofickej perspektívy. Bratislava: Univerzita Komenského, 2020. 151 s. ISBN 978-80-223-5038-9.
Náhaľad: Obraz vesmíru
Monografia z pera dvojice autorov, z ktorých prvý je teológ - bilista a druhá filozofka - odborníčka na antiku, odhaľuje paradigmatický prechod od kozmogónie ku kozmológii, ktorý sa odohral už v antickej filozofii. V prvej časti monografie analyzuje predovšetkým Jozef Jančovič vybrané biblické texty a štyri základné kozmogonické koncepcie v Písme: a) stvorenie sveta pomocou Božieho slova (Gn 1,1–2,3), kde je dôraz na Boží zámer a jeho realizáciu; b) stvorenie sveta formovaním (Gn 2,4-25) s dôrazom na Božiu činnosť a jeho úzky vzťah so stvorením; c) stvorenie sveta ako výsledok mýtického zápasu Boha so silami chaosu (Chaoskampf) v poetických tradíciách s dôrazom na Božiu moc a silu proti ničote a chaosu (contra nihilum et congeriam); d) stvorenie pomocou múdrosti, respektíve Božieho Syna v neskorších tradíciách (Prís 8,22-31; Jn 1,1-3; Kol 1,15; Hebr 1,3) s dôrazom na aspekty múdrosti v stvorení. Druhá filozoficky zameraná časť, ktorá pochádza najmä z pera Zuzany Zelinovej, skúma vnímania konceptu kozmu v antickom Grécku (od ozdoby k svetovej usporiadanosti). V závere autori porovnávajú obe antické perspektívy a ich finalitu.

Róbert Horka: Venancius Fortunátus: Život svätého Martina. Z latinského originálu preložil a úvodnú štúdiu napísal Róbert Horka. Bratislava: RKCMBF UK 2019. 154 S. ISBN 978-80-88696-77-3.
Náhľad: Život svätého Martina
Život svätého Martina sa už v staroveku dočkal troch spracovaní. Najskôr prozaickú hagiografiu publikoval Sulpicius Severus na sklonku 4. storočia, a potom na jej základe vznikli dve epické spracovania od Paulina z Petricordie a Venantia Fortunata. Práve toto posledné spracovanie Martinovho života ponúkol Róbert Horka ako svoju habilitačnú prácu. Fortunatus sa považuje za posledného básnika staroveku a prvého v stredoveku, a preto je jeho potetická tvorba pomerne významná.
V prvej časti svojej práce ponúka autor historicko-literárnu monografickú štúdiu o autorvi a jeho diele, ktorá je novátorsky spracovaná do podoby beletristického diela. Následne je doplnená prekladom celej poémy do slovenčiny v prízvučnom daktylskom hexamtri. Celý preklad je doplnený bohatým poznámkovým aparátom a indexami.