Katedra biblických vied

Ignoratio Scripturarum ignoratio Christi est. — Neznalosť Písma, to je neznalosť Krista.

Hier., Comm. Is. prol. (CCSL 73, s. 1)

Už od počiatkov kresťanstva majú biblické vedy v rámci kresťanskej teológie jedinečné postavenie. Druhý vatikánsky koncil v článku 24 konštitúcie Dei verbum opäť potvrdil toto presvedčenie, keď citoval výrok pápežov Leva XIII. a Benedikta XV., že štúdium Svätého písma je akoby dušou posvätnej teológie. Preto štúdium posvätných spisov Božieho ľudu dáva základy celému teologickému výskumu, a to aj na našej fakulte.

Keby sme mali túto skutočnosť vyjadriť slovníkom prírodných vied, tak štúdium Biblie predstavuje základný výskum, ktorý sa potom následne aplikuje v jednotlivých disciplínach systametickej teológie do štuktúry vieroučných právd a morálnych princípov a v disciplínach praktickej teológie do liturgických a právnych predpisov či pastorálnych a katechetických prístupov. Hoci teda štúdium biblických vied neprináša bezprostredné teologické výsledky, predsa treba uznať, že bez systematického, hĺbkového, slobodného, vedeckého štúdia Svätého písma nemôže žiadna teologická náuka prinášať ovocie pravdivého poznania.

Preto má Katedra biblických vied aj na RKCMBF UK svoje neodňateľné miesto v bazálnej šturktúre výskumno-vzdelávacieho procesu, aby si uvedomoval každý jej absolvent, nech už sa rozhodne pracovať v ktorejkoľvek oblasti teologického bádania, že bez solídneho zakotvenia v Písme nemôže byť vo svojom výskume úspešný. Naša katedra má dve základné časti: Seminár starozákonných štúdií a Seminár novozákonných štúdií. Ich efektívne fungovanie je podoprené výučbou pomocných biblických vied, akými sú napríklad biblické jazyky, biblická archeológia alebo rôzne hermenutické metodológie, predstavené v dokumente Pápežskej biblickej komisie: Interpretácia Biblie v Cirkvi.

• De iure bola naša fakulta erigovaná 24. júna 1919, ale na na začiatok reálneho fungovania si musela ešte počkať ďalších sedemnásť rokov. No už pri tomto formálnom zakladajúcom akte bol menovaný za riadneho profesora biblických vied ThDr. Jozef Slabý. To dokazuje, akú silnú pozíciu mali biblické vedy v katolíckom teologickom štúdiu na Slovensku už od jeho počiatku.

• Reálne mohla začať naša fakulta vykonávať svoju akademickú činnosť až po vydaní jej zriaďovacieho dekrétu Kongregáciou pre semináre a univerzitné štúdiá 15. augusta 1935. Následne ju Ministerstvo školstva ČSR v Prahe zriadilo aj de facto mohli na nej začať študovať prví študenti. 

• V prvom akademickom roku 1936-1937 tvorili Katedru biblických vied: riadny profesor Nového zákona, ThDr. Ludvík Matoušů, mimoriadny, od roku 1939 riadny, profesor pre Starý zákon ThDr. Štefan Zlatoš, a zastupujúci profesor pre biblickú filológiu ThDr. Jozef Búda.

• V roku 1940 bola naša fakulta prijatá do zväzku fakúlt vtedy Slovenskej univerzity pod názvom: Katolícka bohoslovecká fakulta.

•  25. júna 1945 bola naša fakulta na základe ideologických dôvodov vylúčená zo Slovenskej univerzity a stala sa "osobitnou vysokou školou." V tomto roku nastúpil na fakultu zastupujúci profesor pre Nový zákon a biblické jazyky ThDr. Štefan Janega.

• V roku 1949 nastúpil na miesto asistenta pre novozákonné štúdiá neskorší profesor Nového zákona a dekan fakulty ThDr. Michal Krovina.

• V roku 1950 komunistická diktatúra zosadila a do 1954 aj uväznila prof. Jozefa Búdu. Na jeho miesto prišiel ako docent pre biblické jazyky ThDr. Ján Froncz.

• V roku 1951 bol za vedúceho Katedry biblických vied menovaný ThDr. Michal Krovina. V tomto roku nastúpil na fakultu nový asistent pre biblickú archeológiu a jazyky ThDr. Alojz Martinec.

• V roku 1968 sa opätovne smel vrátiť na fakultu ako profesor pre Starý zákon ThDr. Jozef Búda a pôsobil na nej až do roku 1979.

• V roku 1971 nastúpil na Katedru biblických vied nový asistent pre biblické jazyky ThDr. Vincent Mihalovič.

• V roku 1976 sa vrátil na fakultu, tentoraz už ako profesor Starého zákona ThDr. Štefan Janega a pôsobil tam až do roku 1995.

• 1. júla 1990 bola naša fakulta už ako Rimskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta opätovne prijatá do zväzku fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave. Ako jedna z prvých sa sformovala aj samostatná Katedra biblických vied, na ktorú konečne nastúpili aj pedagógovia, ktorí predtým nesmeli učiť z ideologických dôvodov: ThDr. Vojtech Packa a ThDr. Andrej Dermek SDB, ktorý sa v nasledujúcom akademickom roku 1991 stal aj vedúcim katedry.

• Obyvateľstvo Slovenska však prejavovalo veľký hlad po teologických štúdiách, ktoré mu boli toľký čas odopierané. Preto so vznikom detašovaných pracovísk fakulty v Nitre, Banskej Bystici a Spišskej kapitule bolo treba pokryť aj rastúci dopyt študentstva po biblickej vede. Preto od akad. roku 1991 začali učiť na fakulte aj ďalší pedagógovia, ktorí postupne graduovali až na najvyššie akademické stupne. Medzi nimi boli jezuiti Jozef Kyselica SJ a Ján Ďurica SJ, alebo Ján Maga a Ján Koreň. Značne sa rozšírilo aj portfólio tzv. pomocných biblických vied, medzi ktoré patrili biblické jazyky (hebrejčina, gréčtina, latinčina, staroslovienčina, arabčina), archeológia alebo exegéza, ktoré postupne zabezpečovalo celé portfólio pedagógov.

• V nadchádzajúcom roku 1992 sa pridalo pracovisko fakulty v Košiciach a v Žiline a k predošlým pedagógom aj: Pavol Brzý, Jozef Leščinský a množstvo asistentov. Biblické jazyky vyučovali popri iných aj: Jiří Novotný SJ alebo Daniel Škoviera. V týchto disciplínach sa veľmi skoro začali objavovať aj prvé vyučujúce kolegyne na našej katedre: Mária Kniesová, Helena Gabčová, Anna Koniarová, Mária Rusková.

• V druhej plovici 90-tych rokov sa začali vracať zo zahraničných štúdií aj prví mladí licenciáti a doktori biblických vied, ktorí sa neskôr stali stálicami biblickej vedy na Slovensku: Anton Tyrol, Pavol Grach, Miroslav Varšo, Stanislav Gurský, Anton Solčiansky, Ľubomír Fabčin, Stanislav Vojtko, Pavol Farkaš a mnohí ďalší, ktorí aspoň na krátky čas pestovali svoje tvorivé nadanie na našej katedre.

• V roku 1999 odovzdal don Andrej Dermek žezlo vedúceho našej katedry ThDr. Stanislavovi Vojtkovi, ktorý ju viedol až do roku 2004. Na prelome milénia začali na katedre pôsobiť aj Jozef Jančovič a Róbert Lapko, Katarína Gérová, Pavel Vilhan, Jozef Šoška či Vladimír Baxa SDB. 

• V roku 2004 sa pracoviská v Spišskej Kapitule a Košiciach odčlenili aj s celým personálnym obsadením, aby kreovali novú Teologickú fakultu Katolíckej univerzity v Ružomberku. Naša katedra potom okrem Bratislavy pôsobila už len v Žiline, Nitre a Banskej Bystrici. Jej rady v tomto roku posilnil biblista Milan Sova a lingvisti Martin Zborovjan, Barbora a Svorad Zavarskí.

• V roku 2005 sa stal vedúcim katedry prof. Pavol Farkaš, ktorý ju vedie až doteraz. Okrem neho vtedy na katedre pôsobilo ešte 18 ďalších pedagógov.

• V roku 2006 sa ku kolektívu pedagógov pridali aj významní predstavitelia súčasnej slovenskej biblickej vedy: Blažej Štrba a o rok neskôr Branislav Kľuska.

• V roku 2009 ukončilo svoje pôsobenie pracovisko v Žiline a svoju akademickú činnosť na katedre začali Dagmar Kráľová a Róbert Horka.

• V roku 2019 z dôvodu racionalizačných opatrení ukončilo svoju činnosť detašované pracovisko v Banskej Bystrici a študenti i pedagógovia sa presunuli na pracovisko do Nitry.

• V roku 2022 ako vedecko-výskumná pracovníčka prišla na našu fakultu Martina Korytiaková.

• V roku 2023 bolo potrebné vykonať ďalšie racionalizačné opatrenia a katedra má odvtedy jediné pôsobisko, z ktorého jej členovia šíria poznanie a porozumenie Božieho slova všade, kde je oň záujem.